prestige photo

Prvým priekopníkom princípu tejto technológie bol v roku 1692 francúzsky maliar G.A. Gois-Clair. Ten rozdelil dve maľby do vzájomne prestriedaných pruhov a umiestnil ich za mrežou zo súvislých lát s rovnakou roztečou. Pri pohľade zľava bolo vidieť jeden obraz, pri pohľade sprava druhý.

Výrobu takýchto obrazov za použitia fotografických metód navrhli nezávisle na sebe Jacobson a Berthier okolo roku 1896.

Po prvýkrát ich aplikoval Frederick E. Ives z USA v roku 1903 a neskôr Estenave vo Francúzsku v roku 1906. Ives ich nazval "Parallax Stereogram", čím v podstate popísal, že pomôcka pre stereoskopické prezeranie je umiestená na obraze miesto na očiach - bariérový raster tvorili prúžky krycej farby. Nevýhodou bola viditeľnosť obrazu iba z úzkeho rozmedzia, čo neskôr do veľkej miery vyriešilo pridanie ďalších pohľadov k pôvodným dvom. Prvý to v januári 1915 navrhol Clarence W. Kanolt a metódu nazval "Parallax Panoramagram!. Bariérove metódy postupne vymizli s nástupom priemyselne vyrábaných plastových lentikulárnych fólii.

3. marca 1908 fyzik Gabriel M. Lippmann navrhol nahradiť neprehľadné linky sériou šošoviek. Pre záznam i pozorovanie obrazu používal malé konvexné guľovité šošovky nazvané integrálne, ale známe neskôr ako mušie oko.

Na konci 20. rokov minulého storočia zjednodušil Herbert Ives v spolupráci s niekoľkými vedcami svoj nápad na tenké planokonvexné valcovité šošovky, známe ako "lentikuly".

Prvé skutočné lentikulárne obrazy vytvoril v 30. rokoch Victor Anderson, jeho firma Vari-Vue na konci 40. rokoch minulého storočia produkovala milióny výtlačkov ročne.

Masová produkcia sa stala realitou, keď 25. 2. 1964 časopis LOOK vydal čiernobiely "parallax panoramagram" s 3D obrazom, vytlačeným na ofsetovom stroji a laminovaný tenkou vrstvou plastu.

Proces známy ako "Xograph" vyvinuli u Eastman Kodak Arthr Rothstein a Marvin Whatmore. Farebná tlač, opäť pre LOOK, nasledovala 7. 4. 1964.

Tvorbu 3D obrazov pomocou digitálneho prekladania počítačom generovaných 2D pohľadov po prvýkrát demonštrovali Japonci Jutaka Igaraši, Hiroši Murata a Micuhiro v roku 1978.

Digitálne prekladanie farebných obrazov s vysokým rozlíšením bolo prvýkrát navrhnuté v roku 1990. Firma National Graphic sa v roku 1994 stala priekopníkom priamej ofsetovej tlače na zadnú stranu lentikulárnej fólie, ktorú si patentovala pod názvom "Extreme Vision". V roku 2002 získala patent na tenkú šošovku s vysokým rozlíšením Crystal lens (200 lpi, tl. 0,007˝).

Technológia sa rozšírila, až keď klesla cena plastu (PVC) a objavil sa nový materiál PETG. K masovej výrobe prispeli i pokroky nátlači a komerčnej tlači.

Na konci 80. rokov sa stali v polygrafii bežné počítače a spolu s modernými šošovkami prispeli k obnoveniu záujmu o účinný propagačný prostriedok. Pôvodne sa lentikulárne obrazy šírili ako pútavé novinky samy o sebe, teraz sa využívajú predovšetkým ako marketingový nástroj.



Copyright © 2009 Prestige Photo s.r.o.		História a súčasnosť Prvým priekopníkom princípu tejto technológie bol v roku 1692 francúzsky maliar G.A. Gois-Clair. Ten rozdelil dve maľby do vzájomne prestriedaných pruhov a umiestnil ich za mrežou zo súvislých lát s rovnakou roztečou. Pri pohľade zľava bolo vidieť jeden obraz, pri pohľade sprava druhý. Výrobu takýchto obrazov za použitia fotografických metód navrhli nezávisle na sebe Jacobson a Berthier okolo roku 1896. Po prvýkrát ich aplikoval Frederick E. Ives z USA v roku 1903 a neskôr Estenave vo Francúzsku v roku 1906. Ives ich nazval "Parallax Stereogram", čím v podstate popísal, že pomôcka pre stereoskopické prezeranie je umiestená na obraze miesto na očiach - bariérový raster tvorili prúžky krycej farby. Nevýhodou bola viditeľnosť obrazu iba z úzkeho rozmedzia, čo neskôr do veľkej miery vyriešilo pridanie ďalších pohľadov k pôvodným dvom. Prvý to v januári 1915 navrhol Clarence W. Kanolt a metódu nazval "Parallax Panoramagram!. Bariérove metódy postupne vymizli s nástupom priemyselne vyrábaných plastových lentikulárnych fólii. 3. marca 1908 fyzik Gabriel M. Lippmann navrhol nahradiť neprehľadné linky sériou šošoviek. Pre záznam i pozorovanie obrazu používal malé konvexné guľovité šošovky nazvané integrálne, ale známe neskôr ako mušie oko. Na konci 20. rokov minulého storočia zjednodušil Herbert Ives v spolupráci s niekoľkými vedcami svoj nápad na tenké planokonvexné valcovité šošovky, známe ako "lentikuly". Prvé skutočné lentikulárne obrazy vytvoril v 30. rokoch Victor Anderson, jeho firma Vari-Vue na konci 40. rokoch minulého storočia produkovala milióny výtlačkov ročne. Masová produkcia sa stala realitou, keď 25. 2. 1964 časopis LOOK vydal čiernobiely "parallax panoramagram" s 3D obrazom, vytlačeným na ofsetovom stroji a laminovaný tenkou vrstvou plastu. Proces známy ako "Xograph" vyvinuli u Eastman Kodak Arthr Rothstein a Marvin Whatmore. Farebná tlač, opäť pre LOOK, nasledovala 7. 4. 1964. Tvorbu 3D obrazov pomocou digitálneho prekladania počítačom generovaných 2D pohľadov po prvýkrát demonštrovali Japonci Jutaka Igaraši, Hiroši Murata a Micuhiro v roku 1978. Digitálne prekladanie farebných obrazov s vysokým rozlíšením bolo prvýkrát navrhnuté v roku 1990. Firma National Graphic sa v roku 1994 stala priekopníkom priamej ofsetovej tlače na zadnú stranu lentikulárnej fólie, ktorú si patentovala pod názvom "Extreme Vision". V roku 2002 získala patent na tenkú šošovku s vysokým rozlíšením Crystal lens (200 lpi, tl. 0,007˝). Technológia sa rozšírila, až keď klesla cena plastu (PVC) a objavil sa nový materiál PETG. K masovej výrobe prispeli i pokroky nátlači a komerčnej tlači. Na konci 80. rokov sa stali v polygrafii bežné počítače a spolu s modernými šošovkami prispeli k obnoveniu záujmu o účinný propagačný prostriedok. Pôvodne sa lentikulárne obrazy šírili ako pútavé novinky samy o sebe, teraz sa využívajú predovšetkým ako marketingový nástroj.

História a súčasnosť